Prvý krok: arabské slovo „qahwa“
Za úplný začiatok príbehu slova káva sa zvyčajne považuje arabský výraz „qahwa“ (قهوة).
Tento pojem mal pôvodne širší význam:
označoval nápoj, ktorý povzbudzuje a zároveň potláča hlad,
niekedy sa používal aj pre iné silné nápoje, nielen z kávových zŕn.
S rozšírením pitia kávového nápoja v arabskom svete sa výraz „qahwa“ postupne začal spájať predovšetkým s kávou, ako ju poznáme dnes.
Ďalšia zastávka: turecké „kahve“
Káva sa z arabského sveta šírila ďalej vďaka Osmanskej ríši. Spolu s nápojom putovalo aj jeho meno – v mierne pozmenenej podobe:
arabské „qahwa“ sa v osmanskej turečtine zmenilo na „kahve“,
práve z tureckých miest, ako bol Istanbul, sa káva dostala do Európy.
Turecké „kahve“ je preto kľúčovým medzičlánkom medzi pôvodným arabským označením a podobami, ktoré poznáme v európskych jazykoch.
Vstup do Európy: „caffè“, „café“ a „Kaffee“
Keď káva dorazila do európskych prístavných miest, začali si ju prispôsobovať aj európske jazyky. Z tureckého „kahve“ postupne vznikli:
talianske „caffè“,
francúzske „café“,
nemecké „Kaffee“,
anglické „coffee“.
Všetky tieto tvary si zachovávajú podobnú hláskovú kostru: K – (H/F) – V – E, líši sa len pravopis a výslovnosť podľa pravidiel konkrétneho jazyka.
Ako sa z „Kaffee“ stala slovenská „káva“
Do slovenčiny preniklo slovo najmä cez nemčinu, s ktorou bolo územie dnešného Slovenska historicky úzko prepojené. Z nemeckého „Kaffee“ (čítaj -1) sa v slovanskom prostredí ustálili dve podoby:
spisovná „káva“,
hovorové „kafe“ (bližšie k nemeckej výslovnosti).
Slovenčina má prirodzený sklon tvoriť podstatné mená ženského rodu na -a (káva, voda, šťava), preto sa z tvrdšieho „Kaffee“ stalo mäkšie, „naše“ „káva“.
Mýtus o etiópskej provincii Kaffa
S pôvodom slova káva sa často spája aj etiópska provincia Kaffa, považovaná za jednu z kolísok kávovníka.
Často sa tvrdí, že:
slovo „káva“ pochádza z názvu Kaffa,
alebo že Arabi prevzali názov regiónu a upravili ho do podoby „qahwa“.
Je pravda, že spojenie medzi Kaffou (regiónom) a kávou (nápojom) je veľmi lákavé a v literatúre sa často objavuje. Jazykovedci sa však nezhodujú, či ide o skutočnú etymologickú väzbu, alebo skôr o ľudovú etymológiu – teda vysvetlenie, ktoré znie logicky, ale nie je úplne preukázané.
Napriek tomu legenda o Kaffe posilňuje romantický obraz kávy ako daru z etiópskych hôr, odkiaľ sa cez Arábiu rozšírila do celého sveta.
Od nápoja k metaforám: káva v slovenskom jazyku
Slovo „káva“ sa v slovenčine usadilo tak pevne, že začalo žiť vlastným životom:
„To nie je moja káva“ – niečo mi nesedí / nevyhovuje,
„Poďme na kávu“ – pozvanie nielen na nápoj, ale aj na stretnutie a rozhovor,
„Kávička na nervy“ – káva ako rituál proti stresu.
V gastronómii a marketingu vznikajú celé slovné spojenia:
ľadová káva,
zelená káva,
výberová káva,
fair trade káva.
Slovo „káva“ patrí k výrazom, ktoré okamžite vyvolajú silnú asociáciu – vôňa, chuť, oddych, energia, stretnutie s priateľmi.
Prečo je príbeh slova „káva“ dôležitý pre kaviarne a e-shopy
Na prvý pohľad ide len o jazykovú zaujímavosť, no príbeh slova „káva“ má aj marketingovú hodnotu:
dá sa využiť v príbehu značky (brand story) na webe alebo v e-shope,
je ideálny pre blogové články, newslettery a príspevky na sociálnych sieťach,
pomáha zákazníkom vnímať kávu ako produkt s históriou a kultúrou, nie len ako bežný tovar.
Čím viac kontextu a príbehu zákazník pri káve dostane, tým lepšie chápe:
prečo má zmysel investovať do kvalitných zŕn,
prečo záleží na pôvode a spôsobe praženia,
prečo káva nie je iba „čierny nápoj“, ale celý svet chutí, vôní a tradícií.
Zhrnutie – od „qahwa“ k „káve“
Slovo „káva“ má za sebou cestu dlhú takmer ako samotné zrno:
Arabské „qahwa“ – povzbudzujúci nápoj, ktorý tlmí hlad.
Turecké „kahve“ – káva v srdci Osmanskej ríše.
Európske „caffè / café / Kaffee“ – káva v prvých európskych kaviarňach.
Slovenská „káva“ a hovorové „kafe“ – dnešná podoba slova, ktoré používame každý deň.
Vždy, keď povieme „dám si kávu“, zopakujeme v jednej krátkej slabike kus dejín obchodu, kultúry aj jazykov. A práve vďaka tomuto príbehu je káva viac než len nápoj – je to globálny fenomén, zapísaný aj v našom jazyku.
