Od „turka“ k espressu: ako sa mení kávový vkus Slovákov
Ešte nedávno bol typickým obrazom slovenskej domácnosti:
„turek“ v hrnčeku – mletá káva zaliata vriacou vodou,
instantná káva „na rýchlo“,
v krčme alebo reštaurácii „pressko“ z lacnej zmesi, často preextrahované, prehriate.
Dnes sa situácia mení:
pribúda automatických a pákových kávovarov v domácnostiach,
rastie počet kaviarní s kvalitným espressom a cappuccinom,
ľudia sa viac zaujímajú o pôvod zrna, pražiareň a spôsob prípravy,
do bežnej reči vstupujú slová ako Arabica, single origin, výberová (specialty) káva, filter, flat white.
Slováci sa jednoducho učia piť lepšiu kávu – ale rozdiely medzi skupinami spotrebiteľov sú stále veľké.
Čo Slováci najčastejšie pijú: káva doma vs. v kaviarni
Doma: pohodlie a sila zvyku
V domácnostiach ešte stále dominujú:
„bežné“ supermarketové zmesi – zväčša stredne až tmavo pražené,
veľké značky z reklamy,
príprava v automatickom kávovare, v moka kanvici alebo ako „turek“.
Pozitívne trendy:
viac ľudí prechádza na zrnovú kávu namiesto mletej,
rastie záujem o kávu z pražiarní a špecializovaných e-shopov,
zákazníci si viac všímajú kedy bola káva upražená, nie len dokedy „vydrží“.
V kaviarni: od „rýchleho pressa“ po výberový filter
V gastronómii dnes vedľa seba existujú dva svety:
Tradičné kaviarne, bary a reštaurácie
jedna univerzálna zmes na espresso, cappuccino aj lungo,
dôraz na cenu a rýchlosť, menej na detail.
Specialty kaviarne
vlastný výber káv, často viac pražiarní,
prepracované recepty na espresso, cappuccino a filtre (V60, Aeropress, Chemex),
snaha hosťom vysvetliť pôvod kávy a rozdiely v chuti.
Kto chce, ten si dnes na Slovensku vie nájsť vynikajúcu kávu – ale musí vedieť, kam ísť.
Problém č. 1: Staré a príliš tmavo pražené kávy
Jedným z najčastejších problémov je stáročná rutina tmavého praženia a dlhé ležanie na sklade:
Mnohé komerčné kávy sú pražené veľmi tmavo, aby chutili „stále rovnako“ aj pri zlej príprave.
Tmavé praženie potláča pôvod a jemné nuansy – v šálke dominuje horkosť, dymové a spálené tóny.
Káva často stojí v regáli mesiace až roky – zákazník potom pije „mŕtvu“ kávu bez vône a života.
Dobrá káva pritom znamená:
čerstvo upražené zrná (v ideálnom prípade niekoľko týždňov, nie rokov od praženia),
praženie prispôsobené spôsobu prípravy (iné na filter, iné na espresso),
vyváženú sladkosť, aciditu a horkosť, nie len „čo najtmavšiu“ chuť.
Problém č. 2: Nastavenie kávovaru a zanedbaná príprava
Aj výborné zrno sa dá úplne pokaziť, ak:
je zle nastavený kávovar (teplota, tlak, objem),
je špinavá hlava, zanesený mlynček, staré oleje v kávovare,
hrubosť mletia nezodpovedá požadovanému nápoju.
Typické chyby v slovenských podnikoch:
príliš jemné mletie → preextrahované, trpké a „prepálené“ espresso,
príliš hrubé mletie → slabá, vodová káva bez tela,
prehriate mlieko do cappuccina → nápoj chutí ako horké horúce mlieko, nie ako káva s mliekom.
Naopak, dobre nastavené technológie a vyškolený barista dokážu z rovnakej kávy vyčarovať harmonické espresso s cremou, jemnou aciditou a dlhou dochuťou.
Zlepšuje sa to? Áno – pijeme lepšiu kávu než pred 10 rokmi
Dobrá správa: situácia sa viditeľne zlepšuje:
pribúda slovenských pražiarní,
baristi sa chodia školiť,
zákazníci sa pýtajú: „Odkiaľ tá káva je? Je to 100 % Arabica? Máte niečo na filter?“
Typický slovenský kávičkár sa mení:
menej instantnej kávy, viac kvalitnej zrnkovej,
rastúci záujem o Arabicu a kvalitnejšie zmesi,
prvé skúsenosti s výberovou kávou (specialty coffee) – kde nejde len o kofeín, ale hlavne o chuť.
Ako si Slovák môže overiť, či pije dobrú kávu
Jednoduchý „domáci test“ kvality:
Pôvod kávy
Je na obale uvedená krajina, región, farma?
Alebo len všeobecný názov typu „espresso zmes“ či „extra silná“?
Dátum praženia
Je na balení jasne napísaný?
Ak nie, je to varovný signál – výrobca nechce, aby ste vedeli, aká stará káva je.
Vôňa po otvorení
Je vôňa intenzívna, príjemná, „čerstvá“?
Alebo len slabá, zatuchnutá, bez charakteru?
Chuť bez cukru
Dá sa káva piť aj bez cukru?
Cítite sladkosť, čokoládu, orechy, ovocie – alebo len ostrú horkosť a nepríjemnú kyslosť?
Čím viac „áno“ na tieto otázky, tým vyššia je šanca, že pijete naozaj dobrú kávu.
Pijú Slováci dobrú kávu? Stručné zhrnutie
Áno – ale nie všetci a nie vždy.
Stále existuje veľká skupina ľudí, pre ktorých je káva len zvyk a kofeín, nie gurmánsky zážitok.
Na druhej strane rýchlo rastie komunita zákazníkov, ktorí vyhľadávajú zrnkovú kávu z pražiarní, moderné kaviarne a férovo nastavené kávovary.
Slovensko je dnes krajinou, kde v jednom dni môžete zažiť:
veľmi zlú kávu z automatu na chodbe,
aj espresso či filter na úrovni špičkových európskych kaviarní.
Rozhodujúce je vedomé rozhodnutie zákazníka – kde nakupuje, kam chodí na kávu a aké otázky si pri výbere kladie.
Záver: dobrá káva na Slovensku je. Teraz ju len treba chcieť
Dnešná realita je optimistická: Slováci majú k dobrej káve oveľa bližšie než kedykoľvek predtým.
Na trhu je veľa kvalitných pražiarní, špecializovaných e-shopov aj kaviarní, ktoré berú kávu ako remeslo, nie len ako tovar.
Ak sa zákazník naučí:
čítať etikety,
všímať si dátum praženia,
pýtať sa na pôvod zrna,
a je ochotný zaplatiť o niečo viac za kvalitu,
potom možno povedať, že Slováci nielen pijú veľa kávy – ale začínajú piť skutočne dobrú kávu.
