1. Kofeín ako prírodný „nakopávač“
Hlavnou účinnou látkou v káve je kofeín – prírodný stimulant, ktorý ovplyvňuje centrálny nervový systém. Blokuje látku nazývanú adenozín, ktorá v mozgu vyvoláva pocit únavy, a vďaka tomu sa po káve cítime bdelejší a sústredenejší.
Medzi najčastejšie spomínané pozitívne účinky kofeínu patria:
zlepšenie pozornosti a koncentrácie,
krátkodobé zvýšenie výkonnosti (napr. pri učení alebo športe),
zníženie subjektívneho pocitu únavy.
Aj preto si mnoho ľudí dáva kávu pred náročným stretnutím, šoférovaním na dlhú trasu alebo pred tréningom.
2. Káva a mozog: nižšie riziko niektorých ochorení
Dlhodobé štúdie ukazujú, že pravidelná konzumácia kávy v rozumnom množstve môže súvisieť so zníženým rizikom niektorých neurodegeneratívnych ochorení, napríklad Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Vplyv má pravdepodobne kombinácia kofeínu a ďalších bioaktívnych látok obsiahnutých v kávových zrnách.
Zaujímavý je aj vzťah medzi kávou a náladou – u ľudí, ktorí pijú kávu, sa v niektorých štúdiách objavuje nižšie riziko depresií. Dôvodom môže byť jednak samotný kofeín, jednak príjemný „sociálny“ charakter kávového rituálu.
3. Káva, pečeň a metabolizmus
Káva neobsahuje len kofeín, ale aj množstvo antioxidantov a ďalších ochranných látok. Tie môžu prispievať k ochrane pečene a celkového metabolizmu. U ľudí, ktorí pijú niekoľko šálok kávy denne, sa dlhodobo sleduje:
nižšie riziko vzniku cirhózy pečene a niektorých pečeňových ochorení,
priaznivý vplyv na metabolizmus cukrov a tukov,
nižšie riziko vzniku diabetu 2. typu u časti populácie.
Samozrejme platí, že káva sama o sebe nezachráni nezdravý životný štýl – funguje skôr ako jeden z článkov celkovej skladačky.
4. Káva a srdce: riziko alebo benefit?
Dlho sa verilo, že káva škodí srdcu. Modernejšie výskumy však ukazujú oveľa vyváženejší obraz. U zdravých ľudí môže mierna až stredná konzumácia kávy dokonca súvisieť so zníženým rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Treba však brať do úvahy individuálne rozdiely:
citliví jedinci môžu po káve pociťovať búšenie srdca, nervozitu či nespavosť,
u ľudí s neliečeným vysokým krvným tlakom môže káva krátkodobo tlak zvýšiť,
veľké množstvo silnej kávy v krátkom čase zaťažuje obehový systém.
Zdravým dospelým sa zvyčajne odporúča neprekračovať približne 3–4 šálky kávy denne, pokiaľ nemajú iné zdravotné obmedzenia a cítia sa po káve dobre.
5. Káva a trávenie: pomocník aj provokatér
Káva stimuluje trávenie, podporuje tvorbu žalúdočných štiav a často pomáha „naštartovať“ črevá – preto ju mnohí pijú ráno po jedle. Pre niektorých je to vítaný efekt, u iných však silnejšia káva nalačno môže:
dráždiť žalúdočnú sliznicu,
zhoršovať pálenie záhy,
vyvolávať pocit „ťažkého žalúdka“.
Ak máte citlivý žalúdok, je lepšie piť kávu skôr po jedle a voliť skôr jemnejšie zmesi alebo kávu s nižšou aciditou.
6. Pomôže káva s chudnutím?
Kofeín zrýchľuje srdcovú činnosť a mierne zvyšuje energetický výdaj, čo sa často uvádza v súvislosti s chudnutím. Samotná káva nie je zázračný spaľovač tukov, ale môže:
ľahko podporiť metabolizmus,
krátkodobo potlačiť pocit hladu,
podporiť výkon pri športe.
Rozhodujúca je však forma, v akej kávu pijeme. Čierne espresso má minimum kalórií, zatiaľ čo veľké latte s cukrom, sirupom a šľahačkou sa kalóriami vyrovná dezertu. Ak chcete využiť kávu ako pomocníka pri redukcii hmotnosti, držte sa skôr čiernej kávy alebo kávy s malým množstvom mlieka bez cukru.
7. Nie všetky šálky sú rovnaké: spôsob prípravy a doplnky
Zdravotné účinky kávy ovplyvňuje nielen množstvo, ale aj spôsob prípravy:
Filtrovaná káva (drip, prekvapkávaná) býva spájaná s priaznivejšími hodnotami krvných tukov,
nefiltrovaná káva (napr. „turek“, niektoré moka prípravy) môže obsahovať viac látok (diterpeny), ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu,
instantná káva má iné zloženie a nižší obsah niektorých bioaktívnych látok než kvalitná čerstvo mletá káva.
Veľkú rolu zohrávajú aj pridané ingrediencie – cukor, sirupy, sladké toppingy a šľahačka. Z nutrične zaujímavých doplnkov možno spomenúť napr. škoricu alebo kvalitné rastlinné nápoje.
8. Kedy si dať na kávu pozor
Hoci je káva pre väčšinu zdravých ľudí bezpečná, existujú situácie, keď je vhodné byť opatrný:
tehotenstvo – množstvo kofeínu by malo byť obmedzené podľa odporúčaní lekára,
srdcové arytmie, vysoký tlak – nutná konzultácia s odborníkom,
úzkosti a nespavosť – večerná káva môže výrazne zhoršiť zaspávanie,
deti a dospievajúci – kofeín by mal byť len vo veľmi obmedzenom množstve.
Platí tiež, že niektorí ľudia geneticky kofeín odbúravajú pomalšie, a preto na nich pôsobí výraznejšie. Ak po káve cítite nepríjemné búšenie srdca, tras alebo úzkosť, je lepšie množstvo znížiť.
9. Koľko kávy je „tak akurát“?
Všeobecné odporúčania sa zvyčajne pohybujú okolo 3–4 bežných šálok kávy denne (u zdravého dospelého), čo zodpovedá približne 300–400 mg kofeínu. Pri menších, silno pražených espressách môže byť vhodné držať sa viac pri zemi, pri slabšej filtrovanej káve môže byť množstvo trochu vyššie.
Dôležité je vnímať vlastné telo:
ak po káve dobre spíte, nemáte búšenie srdca a cítite sa v pohode, vaše množstvo je pravdepodobne v norme,
ak na sebe pozorujete negatívne účinky, skúste ubrať na množstve alebo prejsť na kávu bez kofeínu (decaf).
Záver: káva ako súčasť zdravého životného štýlu
Káva je oveľa viac než len chutný nápoj – obsahuje stovky bioaktívnych látok, antioxidantov a samozrejme kofeín, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na mozog, pečeň, metabolizmus aj celkovú kondíciu. Zároveň však platí, že účinky sa líšia človek od človeka a že nadmerné množstvo kávy môže spôsobiť viac škody než úžitku.
Kľúčom je vyváženosť: vybrať si kvalitnú zrnkovú kávu, piť ju v rozumnom množstve, nevytvárať z každého šálku kalorickú bombu a počúvať signály vlastného tela. V takom prípade sa z kávy stáva nielen príjemný rituál, ale aj nápoj, ktorý môže byť zaujímavou súčasťou zdravého životného štýlu.
