Kde je „na východ od nás“
Pod výrazom „pitie kávy na východ od nás“ sa zvyčajne myslia tieto oblasti:
– Balkán – Srbsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Bulharsko
– Turecko a Grécko – často sa hovorí o tureckej alebo gréckej káve
– Blízky východ a arabské krajiny – Libanon, Sýria, Jordánsko, Palestína, Egypt
– Kaukaz – Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan
– časť Ruska a strednej Ázie, kde sa tieto tradície miešajú s miestnymi zvykmi
Všetky tieto regióny spája jemne mletá káva pripravovaná v malej kovovej konvičke – džezve (cezve, briki), silná chuť, často výrazné osládzenie a veľký dôraz na spoločné pitie a rozhovor.
Turecká káva – základ východnej kávovej tradície
Pravá turecká káva je symbolom celého východného kávového sveta.
Ako sa pripravuje turecká káva
Základom je veľmi jemne mletá káva – takmer ako prášok. Klasické mletie na espresso nestačí, mlynček musí vedieť nastaviť extra jemné mletie „na džezvu“.
Do džezvy sa pridáva:
– studená voda,
– káva (zvyčajne 1 čajová lyžička na malý šálok),
– cukor – priamo pri príprave (bez cukru = „sade“, stredne sladká „orta“, veľmi sladká „şekerli“).
Zmes sa pomaly zahrieva, kým nevybehne pena. Káva sa nesmie prudko variť, nemala by prekypieť. Tradične sa nechá niekoľkokrát „dvihnúť“, ale nie prevrieť.
Výsledkom je silná, aromatická, hutná káva s usadeninou na dne šálky.
Pitie tureckej kávy
Turecká káva sa pije:
– z malých šálok (demitasse),
– pomaly, po malých dúškoch,
– často s vodou a sladkosťou – baklava, lokum (turecký med), sušené ovocie.
Kávová usadenina na dne sa nepije – necháva sa v šálke. V niektorých krajinách sa z nej dokonca „veští budúcnosť“.
Balkánska „domaća kafa“ – káva ako znak pohostinnosti
Na Balkáne (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Bulharsko) nájdete podobný nápoj pod názvami:
– domaća kafa (domáca káva),
– turska kafa (turecká káva),
– alebo jednoducho „káva“ – pre mnohých ide o úplne bežný spôsob prípravy.
Ako sa káva pije na Balkáne
– pri návšteve – hosť takmer vždy dostane šálku kávy,
– v pokojnom tempe – káva sa nepije v zhone, ale pri sedení a rozprávaní,
– často sa podáva s cukrom, niekde aj s rakijou ako „spoločníkom“ k rozhovoru.
Na rozdiel od rýchleho espressa pri bare v Taliansku je balkánska káva príležitosťou zastaviť sa, sadnúť si a porozprávať sa.
Grécko a Cyprus – grécka káva, frappe a freddo
V Grécku má tradičná káva z džezvy názov „ellinikós kafés“ – grécka káva. Pripravuje sa veľmi podobne ako turecká káva: jemne mletá káva, voda, cukor a pomalé zahrievanie.
Špecifikom Grécka je aj studená kávová kultúra:
– frappe – instantná káva, cukor, voda a ľad vyšejkané do peny,
– freddo espresso – vychladené espresso s ľadom,
– freddo cappuccino – espresso s ľadom a našľahaným studeným mliekom.
Na východ od nás tak káva nie je len horúci nápoj – v teplom podnebí ide aj o osviežujúci studený drink.
Arabská káva – kardamóm, datle a rituál pohostinnosti
V arabských krajinách (najmä na Arabskom polostrove) má pitie kávy takmer ceremoniálny charakter.
Typické znaky arabskej kávy:
– svetlejšie pražená káva,
– kardamóm a niekedy aj ďalšie korenie (klinček, šafran),
– špeciálne kanvičky dallah a malé šálky finján bez uška.
Káva sa hosťom priebežne dolieva a odmietnuť môže byť vnímané ako prejav neúcty. Zvyčajne sa pije bez cukru, ale podáva sa s datľami a sladkými pochúťkami, ktoré doplnia chuť.
Arabská káva býva svetlejšia, korenená, menej horká, zato veľmi aromatická.
Káva na Kaukaze – medzi horami a vínom
Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan majú radi jemne mletú kávu z džezvy, no pridávajú vlastné prvky:
– silný vplyv tureckej, perzskej a ruskej tradície,
– káva sa pije doma aj v malých kaviarňach,
– často sa podáva s miestnymi dobrotami: churchkhela, sušené ovocie, sladké koláče.
Aj tu je káva dôležitou súčasťou pohostinnosti – hosť bez kávy nie je úplne prijatý hosť.
Čím sa pitie kávy na východ od nás líši od nášho
Silnejšia a hutnejšia káva
Väčšina týchto kultúr preferuje kávu:
– veľmi silnú,
– hutnú, s usadeninou na dne,
– často výrazne osládzanú už pri príprave, nie až v šálke.
Náš klasický „československý“ turek či espresso je niečo medzi, ale k tradičnej džezve má stále ďaleko – hlavne kvôli jemnosti mletia a technike prípravy.
Káva ako rituál, nie len kofeínová injekcia
Na východ od nás nie je káva len o kofeíne. Je to:
– pozvánka k stolu,
– začiatok rozhovoru,
– znak úcty a pohostinnosti.
Pije sa pomaly, v pokoji, pri debate – nie narýchlo medzi dverami.
Sladkosti a voda k šálke
Kávu často sprevádzajú:
– sladké dezerty – baklava, lokum, halva, medové koláčiky,
– pohár vody – na osvieženie a „vyčistenie“ chutí.
V niektorých regiónoch sa káva spája aj s alkoholom (napríklad rakija na Balkáne), inde s datľami a sušeným ovocím.
Ako si priniesť východnú kávovú kultúru domov
Nemusíte hneď kupovať letenku do Istanbulu alebo Bejrútu. Niektoré prvky pitia kávy na východ od nás si ľahko prenesiete aj do svojej kuchyne.
Zaobstarajte si džezvu
Malá medená alebo nerezová džezva:
– je cenovo dostupná,
– nezaberie veľa miesta,
– otvorí vám úplne nový štýl prípravy kávy.
Kľúčové je mať extra jemne mletú kávu – buď z mlynčeka s nastavením na tureckú kávu, alebo z pražiarne, ktorá vie mlieť na džezvu.
Spomaľte
Skúste si aspoň raz denne dopriať „východnú“ kávovú pauzu:
– vypnite televíziu aj mobil,
– sadnite si,
– pite kávu pomaly, po dúškoch,
– dajte si k nej pár kúskov dobrej sladkosti.
Cieľom nie je len prebudiť sa, ale na chvíľu sa zastaviť a užiť si moment.
Experimentujte s korením
Do časti kávy skúste pridať:
– štipku kardamómu,
– trocha škorice,
– prípadne kúsok klinčeka (opatrne, je veľmi výrazný).
Objavíte tak vlastnú kombináciu, ktorá vám priblíži arabské a orientálne chute.
