Legenda o pastierovi Kaldim – kde sa všetko začalo
Podľa starej etiópskej legendy si prvé účinky kávy všimol pastier kôz menom Kaldi. Zbadal, že jeho kozy sú po zjedení červených čerešní z neznámeho kra neobyčajne čulé a v noci nespia. Kaldi priniesol plody miestnym mníchom, ktorí z nich pripravili odvar – ten im mal pomôcť zostať bdelí pri nočných modlitbách.
Nech už je legenda pravdivá alebo nie, za kolísku kávy sa považuje práve Etiópia. Dodnes tam rastú divoké kávovníky a káva je pevnou súčasťou kultúry. Tradičný etiópsky kávový obrad – pomalé praženie, mletie a varenie kávy v džezve – je dodnes symbolom pohostinnosti a spoločného času.
Arabský svet – zrod kultúry pitia kávy
Z východnej Afriky sa kávovník dostal cez Červené more na Arabský polostrov, najmä do Jemenu. Práve tam vzniklo prvé veľké centrum obchodu s kávou – prístav Mokka, ktorého meno poznáme dodnes z označenia kávy aj kávových nápojov.
Arabskí obchodníci ako prví:
začali kávu systematicky pestovať a sušiť,
naučili sa pražiť kávové zrno a pripravovať z neho horúci nápoj,
zakladali prvé kaviarne, kde sa stretávali učenci, obchodníci a cestovatelia.
Káva sa rýchlo stala nielen nápojom, ale aj spoločenským fenoménom. V mestách Blízkeho východu vznikali kaviarne, ktoré sa nie náhodou prezývali „školy múdrych“ – viedli sa v nich diskusie o politike, náboženstve aj obchode.
Káva dobýja Európu
Do Európy sa káva dostala vďaka obchodu a kontaktom s Orientom, väčší rozmach však prišiel v 17. storočí. Prvé kaviarne vznikali:
v Benátkach,
v Londýne,
v Paríži,
a vo Viedni, kde sa zrodila silná tradícia kaviarenského života, ktorá ovplyvnila aj české a slovenské mestá.
Spočiatku bola káva exotickým nápojom pre vyššie vrstvy a obchodníkov. Postupne sa však stala bežnou súčasťou života mešťanov. Kaviarne sa zmenili na miesta kultúry a diskusií – písali sa tam knihy, rodili noviny aj veľké myšlienky.
Od kolónií k priemyselnej výrobe
Rastúci dopyt po káve prinútil európske mocnosti zakladať plantáže v kolóniách:
v Brazílii,
v krajinách Karibiku,
v Strednej Amerike,
neskôr aj v Ázii.
Káva sa stala významnou komoditou svetového obchodu. Veľké plantáže však mali aj svoju tienistú stránku – často boli založené na otroctve a veľmi lacnej pracovnej sile. Aj to je súčasť príbehu kávy, na ktorú sa dnes čoraz viac poukazuje.
V 19. storočí prichádza:
technický pokrok – prvé priemyselné pražiarne a baliarne,
vynález espressa v Taliansku – príprava kávy pod tlakom,
prvé pokusy o instantnú kávu.
Káva sa definitívne stáva nápojom, ktorý si môže dovoliť takmer každý – od luxusnej kaviarne až po jednoduchú kuchyňu.
20. storočie – espresso, moka kanvička a instantná káva
V 20. storočí sa príbeh kávy zrýchľuje podobne ako celý svet:
Taliansko prináša revolúciu v podobe espresso kávovarov a nápojov ako cappuccino, latte macchiato či ristretto.
V roku 1933 vzniká legendárna moka kanvička Bialetti, ktorá umožnila Talianom pripraviť si silnú kávu doma na sporáku.
Vo zvyšku sveta sa presadzuje instantná káva – praktická pre armádu, kancelárie aj domácnosti.
Káva sa stáva symbolom moderného životného štýlu – ráno nás nakopne, počas dňa nás sprevádza pri práci a večer pri spoločenských stretnutiach.
21. storočie – návrat k pôvodu a „tretia kávová vlna“
Dnešná doba prináša ďalšiu kapitolu – tzv. tretiu kávovú vlnu. Tá kladie dôraz na:
pôvod kávy – krajinu, región, konkrétnu farmu a odrodu,
spôsob spracovania (washed, natural, honey, anaeróbna fermentácia),
transparentný a férový obchod – lepšie podmienky pre farmárov,
svetlejšie, jemnejšie praženie, ktoré zvýrazní prirodzené tóny kávy.
Do popredia sa dostávajú výberové pražiarne a moderné kaviarne, ktoré kávu vnímajú podobne ako kvalitné víno – s dôrazom na terroir, čerstvosť a precíznu prípravu.
Zákazník dnes už nechce len „čiernu kávu“. Zaujíma ho:
odkiaľ káva pochádza,
ako chutí (čokoláda, oriešky, ovocie, kvety),
aký spôsob prípravy jej najviac svedčí – espresso, filter, Aeropress, moka, french press…
Príbeh kávy vo vašej šálke
Či už pijete jednoduché espresso alebo vzácny mikrolot z malej farmy v Etiópii, v každej šálke sa spája:
práca farmára, ktorý trpezlivo zbiera a triedi kávové čerešne,
práca spracovateľa, exportéra a logistických článkov,
umenie pražiča, ktorý prispôsobí profil praženia konkrétnemu zrnu,
a napokon aj vaša voľba prípravy – od „turka“ až po moderný filter.
Káva už dávno nie je len nápoj na prebudenie. Je to príbeh ľudí, krajín a tradícií, ktorý sa píše každý deň nanovo – všade tam, kde niekto zalieva ďalšiu šálku.
Prečo sa oplatí poznať príbeh kávy
Keď poznáme príbeh kávy, vieme:
viac si vážiť každý šálok,
vyberať si kávu podľa pôvodu, chuti a spôsobu pestovania,
podporovať pražiarne a farmárov, ktorí pracujú férovo a s ohľadom na prírodu.
Ak viete, odkiaľ vaša káva pochádza a akou cestou sa dostala až k vám, prestane byť len rutinou. Stane sa malým rituálom a zážitkom, ktorý si užijete od prvého privoňania až po posledný dúšok.
