Pitná káva prichádza do Európy – dar z Orientu
Káva sa do Európy dostala cez Arabský polostrov, Osmanskú ríšu a Stredomorie. Prvé zmienky o jej pití pochádzajú z:
– Talianska – Benátky ako obchodné centrum dovážali kávu už v 16. storočí.
– Osmanskej ríše – Istanbul bol významným centrom kávovej kultúry a európskym cestovateľom otvoril dvere do sveta kaviarní.
– Stredomorských prístavov – káva sa odtiaľ šírila do ďalších prístavných miest a postupne do vnútrozemia.
Spočiatku bola káva vnímaná ako exotický liek a luxusný nápoj. Predávala sa najmä v lekárňach a jej horká chuť bola pre veľa Európanov nová a nezvyklá.
Zrod európskych kaviarní
Skutočný rozmach pitia kávy súvisí so vznikom kaviarní. Tie sa začali objavovať v 17. storočí a veľmi rýchlo sa stali centrami spoločenského života.
– Benátky, Rím a Neapol – prvé talianske kaviarne navštevovala šľachta, obchodníci a intelektuáli.
– Viedeň – po bitke pri Viedni v roku 1683 sa stala jedným z hlavných „kávových“ miest Európy; viedenské kaviarne symbolizujú stredoeurópsku kultúru.
– Paríž – kaviarne ako Café Procope boli miestom, kde sa stretávali filozofi, spisovatelia a revolucionári.
– Londýn – tzv. „penny universities“ boli kaviarne, kde za cenu jedného šálka kávy mohol človek diskutovať o politike, obchode či novinkách.
Kaviarne hrali zásadnú úlohu v dejinách Európy:
– stali sa priestorom pre výmenu myšlienok,
– podporovali rozvoj tlače, literatúry a umenia,
– boli „pracovňami“ obchodníkov, bankárov aj politikov.
Rôzne tváre kávy v Európe
Každá európska krajina si vytvorila vlastný štýl pitia kávy, ktorý často odráža mentalitu a tempo života.
Taliansko – kolíska espressa
Taliansko je symbolom rýchleho, intenzívneho espressa:
– káva sa pije postojačky pri bare, často v priebehu niekoľkých minút,
– typické nápoje sú espresso, ristretto, cappuccino, macchiato,
– cappuccino sa pije najmä doobeda, po obede väčšinou čisté espresso.
Taliani vnímajú kávu ako krátky, ale silný moment počas dňa – malý rituál, ktorý dodá energiu a dobrú náladu.
Rakúsko a stredná Európa – kaviarenská kultúra
Vo Viedni, Prahe, Budapešti či Bratislave má káva dlhú kaviarenskú tradíciu:
– historické kaviarne s mramorovými stolmi a novinami na drevených tyčiach,
– kávové špeciality ako Wiener Melange, Einspänner, viedenská káva so šľahačkou,
– káva je spojená s dezertom – sachr, štrúdľa, torty.
Tu je káva predovšetkým spoločenský nápoj – dôvod zdržať sa, čítať, písať alebo pracovať.
Francúzsko – café au lait a život na terasách
Vo Francúzsku je káva súčasťou života v uliciach:
– typické sú bistrá a kaviarne s vonkajším posedením,
– obľúbené je café au lait (káva s mliekom), najmä na raňajky s croissantom,
– espresso (un café) sa pije po jedle alebo počas dňa.
Francúzi vnímajú kávu ako súčasť gastronómie – rovnako dôležitá je káva aj atmosféra podniku.
Balkán a juhovýchodná Európa – silná káva a pomalé tempo
V krajinách ako Grécko, Srbsko, Bosna a Hercegovina či Turecko (na pomedzí Európy a Ázie) má káva odlišnú podobu:
– „turecká“ káva v džezve – veľmi jemne mletá káva varená vo vode, často osladená,
– silná, aromatická, pije sa pomaly,
– káva je spojená s pohostinnosťou a rozhovorom – nikto sa neponáhľa.
V Grécku a ďalších krajinách sa navyše rozšírili studené varianty – frappé a freddo espresso.
Škandinávia – najväčší kávičkári na svete
Krajiny ako Fínsko, Švédsko či Nórsko patria dlhodobo k najväčším konzumentom kávy na obyvateľa:
– obľúbená je skôr svetlejšie pražená káva a filtrované metódy,
– dôležitým pojmom je švédska „fika“ – kávová pauza s niečím sladkým a časom pre kolegov či rodinu,
– káva sa pije viackrát denne, je súčasťou pracovného aj domáceho života.
Od „čiernej kávy“ k moderným štýlom
S priemyselnou revolúciou a rozvojom technológií sa menila aj príprava kávy:
– 19. storočie – rozvoj filtračných metód, domácich mlynčekov a prvých strojov na espresso,
– začiatok 20. storočia – zdokonalenie pákových kávovarov, vznik klasického talianskeho espressa,
– druhá polovica 20. storočia – instantná káva a automatické stroje, dostupnosť kávy pre masy,
– prelome 20. a 21. storočia – „tretia vlna“ kávy, dôraz na pôvod, odrody, chuťový profil, výberovú kávu a ručnú prípravu.
Dnes v Európe vedľa seba existujú:
– tradičné „talianske“ espresso bary,
– historické kaviarne vo Viedni, Prahe či Paríži,
– moderné „specialty coffee“ podniky s alternatívnou prípravou,
– domácnosti s moka kanvičkou, french pressom, kapsulovým či automatickým kávovarom.
Káva ako súčasť európskej identity
Pitná káva v Európe nie je len o kofeíne. Káva sa stala:
– symbolickým nápojom moderných dejín – od filozofických debát v kaviarňach osvietencov až po notebooky na stoloch dnešných freelancerov,
– sociálnym lepidlom – pozvanie „na kávu“ je pozvanie k rozhovoru a stretnutiu,
– gastro zážitkom – kvalitné zrná, rôzne spôsoby prípravy, párovanie s dezertmi a jedlom,
– súčasťou ekonomiky – kaviarenský a kávový biznis je významnou súčasťou služieb a gastronómie.
Európa je dnes jedným z najdôležitejších trhov pre kávu na svete – z pohľadu spotreby aj trendov a inovácií v pražení, technológiách a kaviarenskom biznise.
Budúcnosť pitia kávy v Európe
Káva v Európe sa neustále vyvíja:
– rastie záujem o udržateľnosť, fair trade a bio produkciu,
– zákazníci chcú vedieť pôvod zŕn, spôsob spracovania, pražiareň,
– dôraz sa presúva od „čo najlacnejšej kávy“ k kvalitnému zážitku v šálke,
– technológie umožňujú lepšiu kontrolu extrakcie, praženia aj domácej prípravy.
Jedno je však isté – káva zostane aj naďalej jedným z hlavných nápojov, ktoré spájajú Európanov naprieč kultúrami, hranicami aj generáciami.
