Ako sa káva dostala do Čiech
Do Európy prišla káva na prelome 16. a 17. storočia najmä zásluhou benátskych obchodníkov. Češi sa s ňou podľa historických záznamov stretli už na konci 16. storočia – uvádzajú sa cestovatelia, ktorí spoznali kávu na Blízkom východe a v Istanbule.
Spočiatku išlo o exotický a veľmi drahý nápoj, ktorý sa do českých krajín dostával len v malom množstve. Káva bola považovaná skôr za zvedavosť a často aj za liečivý prostriedok. V lekárňach sa predávala ako „žalúdočný liek“ a odporúčala sa pre povzbudzujúci účinok.
Zaujímavosťou je aj prvý pokus o pestovanie kávovníka – už koncom 17. storočia sa objavujú správy o kávovníku pestovanom v skleníku ako botanická rarita. Na skutočnú úrodu to však v tunajších podmienkach nestačilo.
Prvé kaviarne v českých krajinách
Skutočný rozmach pitia kávy súvisí so vznikom kaviarní. Na území Čiech a Moravy sa začali objavovať začiatkom 18. storočia a spočiatku boli určené predovšetkým pre bohatšie vrstvy.
Za jednu z prvých kaviarní na našom území sa považuje podnik v Brne z roku 1702, ktorý prevádzkoval Turek Achmet. Praha nasledovala o niekoľko rokov neskôr: najprv sa káva predávala priamo na ulici a krátko na to vznikla aj prvá stála pražská kaviareň.
Tieto prvé podniky boli miestom stretávania obchodníkov, vzdelancov a mešťanov. Káva tu nebola len nápojom – stala sa symbolom spoločenského života, diskusií a nových myšlienok, podobne ako v iných európskych metropolách.
Káva ako liek, luxus aj podozrivá novinka
V 18. storočí bola káva v českých krajinách stále relatívne drahá. Pila ju najmä šľachta a bohaté meštianstvo, zatiaľ čo na vidiek sa dostávala len veľmi pomaly. Pre mnohých ľudí bola nová chuť aj vôňa podozrivá a nápoj vnímali ako niečo nezdravé a zbytočne luxusné.
Postupne sa však situácia menila. Káva sa začala častejšie pripravovať v mestských domácnostiach. Zelené zrná sa prali vo vode, pražili na panvici, drtili v mažiari a zalievali horúcou vodou, často s mliekom a medom. Z luxusného nápoja sa pomaly stával bežný sprievodca dňa – aspoň v mestách.
storočie a prvá republika – káva aj jej náhrady
Na konci 19. storočia a v období prvej republiky už káva pevne patrila do českých domácností, najmä v mestskom prostredí. Na vidieku však zostávala drahou surovinou, a tak sa vo veľkom používali náhrady – tzv. melta a ďalšie obilné kávy.
Obľúbené boli napríklad:
– obilné kávy z praženého jačmeňa a raže, často s čakankou,
– ovocné „kávy“, známa bola najmä fíková káva z pražených fíkov.
Prvorepublikové kaviarne v Prahe, Brne a ďalších mestách sa stali centrami kultúrneho a spoločenského života. Spisovatelia, umelci, novinári a politici tu pri šálke kávy diskutovali o umení, politike aj každodennom dianí.
Káva za vojny, v socializme a „turek“ v hrnčeku
Druhá svetová vojna a povojnové roky priniesli veľký nedostatok pravej kávy. Bežne sa používali náhrady – cikória, melta a rôzne zmesi bez skutočných kávových zŕn. Pravá káva bola vzácna a často dostupná len na prídel alebo „pod rukou“.
V období socializmu sa v českých krčmách, reštauráciách aj domácnostiach usadil typický fenomén – „turek“:
– jemne mletá káva zaliata vriacou vodou priamo v hrnčeku,
– lógr zostáva na dne, nápoj sa neprefiltruje ani nelisuje,
– hoci nemá veľa spoločného s tradičnou tureckou prípravou v džezve, stal sa symbolom niekoľkých generácií kávičkárov.
Kaviarenská kultúra ustúpila do úzadia, ale káva ako každodenný rituál zostala.
Po roku 1989 – návrat kaviarní a espresso kultúra
Po roku 1989 sa otvorili hranice a s nimi aj dvere pre modernú kávovú kultúru. Do krajiny začali prúdiť talianske espresso zmesi, profesionálne pákové kávovary aj automatické stroje. Vznikali nové kaviarne inšpirované Talianskom, Rakúskom či západnou Európou.
Do domácností sa vo veľkom dostali pákové aj automatické kávovary, moka kanvičky a neskôr kapsulové systémy. Káva už nebola len „turek“ alebo instantný prášok – čoraz viac sa riešilo:
– odkiaľ zrná pochádzajú,
– ako sú pražené,
– ako správne pripraviť espresso, cappuccino či latte.
Súčasnosť – tretia kávová vlna v Čechách
V posledných rokoch zažíva Česko tzv. tretiu kávovú vlnu – dôraz na výberovú kávu, pôvod zŕn, spôsob spracovania a presnú prípravu.
Typické znaky dneška:
– vznik špecializovaných pražiarní, ktoré pražia menšie šarže kvalitnej Arabiky,
– kaviarne ponúkajúce alternatívne metódy prípravy – filter, AeroPress, V60, Chemex, French press, cold brew,
– záujem zákazníkov o informácie: odroda, región, nadmorská výška, spracovanie, chuťový profil,
– rastúca kvalita kávy aj v menších mestách.
Káva v Čechách sa tak symbolicky uzatvára do kruhu: z exotického nápoja pre elitu sa stala masovou komoditou, aby sa dnes opäť vracala k dôrazu na kvalitu, pôvod a zážitok z každého šálka.
Káva v Čechách – od lekárenského lieku po moderný zážitok
V skratke:
– koniec 16. storočia: prví Češi sa s kávou zoznamujú na cestách,
– 17.–18. storočie: káva ako drahý nápoj šľachty a mešťanov, prvé kaviarne v Brne a Prahe,
– 19. storočie a prvá republika: káva sa šíri medzi širšie vrstvy, vznikajú náhrady, rozkvet kaviarní,
– vojna a socializmus: nedostatok kávy, náhrady, „turek“ ako fenomén,
– po roku 1989: návrat kaviarenskej kultúry, espresso, moderná kávová technika,
– 21. storočie: výberová káva, pražiarne, tretia vlna, káva ako zážitok a súčasť životného štýlu.
Dnes si môžeme v Česku vychutnať kávu tak kvalitnú, aká tu v histórii ešte nikdy nebola – či už v tradičnej kaviarni v centre mesta, alebo doma z profesionálne upražených zŕn z celého sveta.
